Keď nás hory zavolajú, dlho neváhame!

Počas nášho prechodu Šarišskou vrchovinou nás z južnej strany neustále sprevádzal mohutný hrebeň susedného pohoria. Jeho silueta sa krásne črtala na horizonte a čoraz viac nás lákala na návštevu. Vtedy sme ešte netušili, že toto turistické pozvanie prijmeme tak skoro. Termín sa našiel, partia bola pripravená, a tak nebolo nad čím rozmýšľať. Batohy na chrbát a hor sa do Čiernej hory!

Čierna hora je geomorfologický celok, ktorý patrí do Slovenského rudohoria a Vnútorných Západných Karpát. Člení sa na päť hlavných podcelkov: Roháčku, Bujanovské vrchy, Pokryvy, Sopotnické vrchy a Hornádske predhorie. Najvyšším vrcholom je Roháčka s výškou 1 028,5 m n. m. Čakali nás teda dva dni putovania v pohorí, ktoré má rozhodne čo ponúknuť.

Prvý deň – veža, výhľady a skalnatá odmena

Štvorica VhT-ečkárov vyráža v sobotu ráno z obce Richnava a po modrej turistickej značke sa hneď od úvodu púšťame do poriadneho stúpania. Žiadne dlhé zahrievacie kolá, svaly dostávajú zabrať prakticky okamžite. Našou prvou odmenou je vyhliadková veža Green Point.

A to je skutočná lahôdka! Veža je energeticky sebestačná a zabezpečuje energiu aj pre potreby turistov. Okrem technickej zaujímavosti nám ponúka nádherné výhľady na okolité dominanty a údolia, v ktorých sa z výšky krčia obce a zastavané územia. Je na čo pozerať a chvíľu nám trvá, kým sa dostatočne vynadívame. Fotoaparáty majú plné ruky práce a my si užívame prvé krásne chvíle na trase.

Lenže pred nami je ďalší cieľ. Pokračujeme lesom na miesto, ktoré bez váhania vyhlasujeme za najkrajšiu vyhliadku a oddychové miesto celého prechodu. Je ním skalnatý vrchol Čierna hora (1 025 m n. m.) s krížom, odkiaľ sa otvára panoramatický výhľad široko-ďaleko. Blízka Roháčka je, žiaľ, zalesnená, a tak nám podobnú vyhliadkovú odmenu neponúka.

Tu si konečne doprajeme dlhší oddych a občerstvenie. Výhľady sú nádherné, nálada výborná a nikomu sa veľmi nechce pokračovať. Ale turistika má svoje pravidlá a pred nami je ešte poriadny kus cesty. Navyše nás čaká prevažne lesný terén, v ktorom sa profil trasy správa podľa osvedčeného horského scenára – raz hore, raz dolu. Nohy si teda na nudu rozhodne nesťažujú.

K rezidencii Bokšov, kde máme zabezpečený nocľah, schádzame prudkým klesaním smerom k vodnej nádrži Ružín. Prechádzame cez rieku Hornád a prichádzame do cieľa prvého dňa. Za nami je krásny, ale aj celkom výživný turistický deň. Večer už patrí oddychu, doplneniu energie a príprave na pokračovanie.

Druhý deň – blato, pot a 540 výškových metrov!

Ráno nás víta jemným mrholením. Žiadna sláva, ale ani dôvod na paniku. Sme správne vystrojení, a tak sa vydávame na cestu cez obec Veľká Lodina po modrej turistickej značke smerom na Prielohy.

Vstupujeme do lesa a stúpanie začína postupne naberať na dramatickosti. Nočný dážď v kombinácii s ťažbou dreva pripravil na chodníku poriadnu prírodnú prekážkovú dráhu. Blato sa šmýka pod nohami, terén je rozmočený a prudké stúpanie akoby nemalo konca. Každý krok si treba dobre premyslieť, aby sme namiesto postupu vpred neskončili o pár metrov nižšie.

A tak stúpame, fučíme, potíme sa a občas si určite každý z nás v duchu položí otázku, či to bolo naozaj potrebné. Ale poznáme to – hore sa treba nejako dostať a odmena prichádza až potom.

Napokon sme úspešne na vrchole stúpania! A teraz pozor, čísla hovoria za všetko. Na úseku dlhom iba 2,5 kilometra sme prekonali neuveriteľných 540 výškových metrov. To už nie je obyčajná turistická prechádzka, ale poriadna skúška kondície. Spotení ako myši, no spokojní, že najťažšiu časť máme za sebou, pokračujeme ďalej.

Odteraz je to už o niečo príjemnejšie. Trasa sa mierne vlní a pekným lesným chodníkom prechádzame okolo bradlového pásma v prírodnej rezervácii Vysoký vrch. Lesné prostredie, zaujímavé skalné útvary a pokoj prírody nám pomáhajú zabudnúť na predchádzajúce blatom vydláždené stúpanie.

Ďalej pokračujeme pozvoľným klesaním po červenej turistickej značke – Ceste hrdinov SNP. Našou ďalšou zastávkou je Chata Hrešná, ktorá sa nachádza na krásnom mieste nad bývalým zimným strediskom. Ponúka návštevníkom všetko, čo po poriadnej túre potrebujú. Samozrejme, túto príležitosť si nenechávame ujsť. Veď posledná občerstvovacia zastávka pred cieľom si zaslúži svoju pozornosť!

Po príjemnom oddychu pokračujeme do Kavečian, kde pri ZOO úspešne ukončujeme náš dvojdňový prechod pohorím Čierna hora. Za nami zostáva ďalšie krásne putovanie, množstvo výhľadov, lesných zákutí a predovšetkým dobrý pocit z toho, že sme si opäť raz siahli na svoje turistické rezervy.

Záverečné hodnotenie

Čierna hora nás rozhodne nesklamala. Pohorie má pomerne hustú sieť turistických značiek, takže pri plánovaní vlastnej trasy sa fantázii medze nekladú. Rieka Hornád preteká naprieč pohorím a vytvára hlboké údolia a zárezy. Zároveň napája aj jednu z najkrajších vodných nádrží východného Slovenska – Ružín.

Veľkým bohatstvom pohoria sú rozsiahle lesy, ktoré pokrývajú až 80 % jeho plochy. K tomu treba pripočítať pekné vyhliadky, skalné útvary, jaskyne a príjemné prírodné zákutia. A čo je možno ešte príjemnejšie, na mnohých miestach sme stretávali len minimum turistov.

Čierna hora je skvelou voľbou pre všetkých, ktorí majú radi pokojnejšie pohoria, hlboké lesy a pestrú turistiku. Vie ponúknuť krásne výhľady, ale aj poriadne strmé stúpania, ktoré preveria kondíciu a pripomenú, že turistické topánky nie sú iba módnym doplnkom.

Odchádzame s dobrým pocitom a ďalším krásnym zážitkom v našej turistickej kronike. A hoci nás Čierna hora miestami poriadne preverila, už teraz vieme, že takéto putovanie stojí za každú kvapku potu!

Trasa:

Richnava – Green Point – Čierna hora – Roháčka – Chata pod Roháčkou – Bystrá – Ružín, zastávka – Malá Lodina – Rezidencia Bokšov – Veľká Lodina – Prielohy – Sedlo pod Vysokým vrchom – Kráľova studňa, rázcestie – Janošová lúka – Chata Hrešná – Kavečany, ZOO.

M. Grešák – vedúci sekcie VhT