20. – 22. 8. 2026 – Prechod Levočskými vrchmi

Slovo dalo slovo a pätica turistov sa tentoraz rozhodla prejsť pohorie, ktoré máme takpovediac za rohom. Každý z nás už určite poznal niektoré jeho zákutia z kratších výletov. Levočské vrchy však ponúkajú oveľa viac – a tak sme si povedali, že nastal čas prejsť ich trochu dôkladnejšie, z jedného konca na druhý.

Levočské vrchy boli ešte donedávna pre verejnosť prakticky nedostupné. V rokoch 1952 – 2010 tu fungoval vojenský priestor VO Javorina. Po jeho sprístupnení sa toto krásne územie pomaly, ale isto vracia turistom. Pribúdajú značené turistické, cyklistické a pešie trasy, oddychové miesta, prístrešky, útulne aj rozhľadne. Napriek tomu si Levočské vrchy stále zachovávajú svoje čaro pokojného a málo navštevovaného pohoria.

Najvyšším vrchom je Čierna hora (1289 m n. m.), no naším cieľom nebol jeden vrchol, ale trojdňové putovanie naprieč celým pohorím.

1. deň – Z Braniska do Ulože

Našu cestu začíname na známom priesmyku Branisko – Chválabohu, na pomedzí Braniska a Levočských vrchov. Odhodlaní a vybavení všetkým, čo si takýto trojdňový „trip“ vyžaduje, vyrážame po žltej turistickej značke.

Čoskoro prichádzame k Diablovej vyvieračke, kde nás čaká zaujímavý krasový úkaz s malými vodopádmi. Potok Veľká Svinka tu vstupuje do skaly – ponára sa pod zem a vytvára jaskynný systém dlhý približne 250 metrov. Chvíľu obdivujeme túto prírodnú zaujímavosť a pokračujeme lesnou cestou do sedla Prašivá, kde si dávame prvú prestávku.

Žltú značku opúšťame a po niekoľkých kilometroch nás zelená turistická značka spoľahlivo privádza do malebnej osady Podproč, kedysi označovanej aj ako „spišský koniec sveta“. Zdá sa však, že koniec sveta sa tu skončil. Chalupárčenie vracia osade život a z niekdajšej dediny duchov sa opäť stáva príjemné miesto.

Pokračujeme do Oľšavice, kde nás poteší pekne upravené oddychové miesto. Vďačne ho využívame na doplnenie síl a zásob. Práve tu sa napájame na červenú turistickú značku, ktorá nás bude sprevádzať až do cieľa nášho putovania.

Krajina sa neustále mení – nádherné lúky striedajú lesy, lesy zase lúky. A takto pokračujeme až na známe stredisko bežeckého lyžovania Na Krúžku. Kto tu nebol niekoľko rokov, možno ani neuverí, akou premenou toto miesto prešlo. Nové zázemie, občerstvenie a služby sú presne tým, čo tu dlhé roky chýbalo.

Prvý deň končíme v neďalekej Uloži, v rezorte Lipa.

A noc? Nuž… celú noc sa ženili čerti. 🌩️ Dážď, vietor a poriadna búrka nám dali najavo, že hory si o svojom počasí rozhodujú samy.

2. deň – Za rozhľadňou Marčulina

Ráno však prichádza úplne iný príbeh. Príjemné turistické počasie, a tak vyrážame na ďalší naplánovaný úsek.

V Levočskej doline si v Kováčovej vile dopĺňame tekutiny a dávame si kávičku od pána Rusnáka, ktorý je zároveň hlavným strojcom už známej rozhľadne Marčulina. Po krátkom oddychu sa lúčime a čaká nás výživné stúpanie na hlavný hrebeň Levočských vrchov.

Červená turistická značka nás vedie cez chodníky, zvážnice, lesné cesty, lesy aj lúky. Krajina je pokojná a takmer bez ľudí. Po čase sa pred nami objavuje stavba rozhľadne s útulňou.

Marčulina.

Výhľad z približne 35-metrovej výšky je impozantný. Panoráma sa otvára na všetky svetové strany a človek si tu naplno uvedomí, aký nádherný kút Slovenska práve prešiel.

„Radšej raz vidieť ako stokrát počuť.“ Na toto miesto to platí dokonale.

Po celodennej túre si v útulni pod rozhľadňou každý nachádza svoje miesto. Unavení, ale spokojní, postupne zaspávame.

Lenže… opäť noc ako z hororu. 🌧️💨⚡

Vietor, dážď, hromy a blesky – jednoducho pohroma. Ešte nadránom to vôbec nevyzerá na pohodový turistický deň.

3. deň – Do Nižných Ružbách

A potom príde horské kúzlo. Ráno ako vyšité – slnko, jemný vetrík a ideálne turistické počasie.

Presne také nás sprevádza počas celého posledného úseku až do Nižných Ružbách.

Ani tretí deň však nechýbajú krásne výhľady. Rozľahlé lúky sa striedajú s lesmi a informačné tabule popri trase pripomínajú históriu územia, ktoré bolo desaťročia ukryté pred verejnosťou. Putovanie tak dostáva nielen turistický, ale aj historický rozmer.

Ako hodnotíme putovanie Levočskými vrchmi?

Ako skutočne nádherný kút Slovenska.

Rozsiahle lesy, veľké horské lúky, krásne výhľady, minimum turistov a pokoj, ktorý sa v mnohých známejších slovenských pohoriach hľadá čoraz ťažšie. Trasa nemá dramatické prevýšenia a pri dobrej kondícii ponúka veľmi príjemné viacdňové putovanie.

Treba však myslieť na zásoby vody, najmä počas suchých dní. A svoju kapitolu by si zaslúžili aj ovčiarske psy – v našom prípade sme si s nimi užili adrenalínu viac než dosť. 🐕😄

Levočské vrchy nás jednoducho presvedčili, že aj keď máme niektoré miesta doslova „za rohom“, stále v nich môžeme objaviť nové cesty, nové výhľady a nové zážitky.

Trasa: Priesmyk Branisko – Diablova výverová diera – Prašivá, sedlo – Podproč – Oľšavica – Pavľany – Pod Krúžkom – Uloža – Pri Diablovom vrchu – Kováčova vila – Zbojnícka lúka – Sedlo pod Krížovým vrchom – Corneliusova chata – Gehuľa – Kozí hrb – Javorina – Marčulina – Vinná, poľovnícka chata – Zadné sedlo – Derežová – Lazíky – Pod Ihlou – Krumlov – Nižné Ružbachy.

Dĺžka trasy: 77 km
Prevýšenie: +2551 m / −2797 m