Keď máme Šariš rovno pod nosom, bola by škoda neprejsť ho krížom-krážom!

Stabilné jesenné počasie nám opäť zahralo do karát a nič už nebránilo ďalšiemu pokračovaniu nášho seriálu prechodov slovenských pohorí. Tentoraz sme si vybrali Šarišskú vrchovinu. Región Šariš je naším domovom a toto pohorie máme, ako sa hovorí, rovno pod nosom. A tak nastal čas lepšie spoznať aj jeho zákutia.

Šarišská vrchovina je geomorfologický celok, ktorý sa člení na tri časti – Širockú, Chminiansku a Sedlickú brázdu. Všetky majú prevažne vrchovinový až pahorkatinový charakter a cez každú z nich viedla aj naša trasa.

Pohorie síce nepatrí medzi výškových velikánov a jeho rozložitý charakter nenaznačuje žiadne extrémne horolezecké výkony, no zdanie niekedy klame. Jeden víkend na jeho prechod nám napokon celkom postačil. Pravda, dalo by sa to zvládnuť aj rýchlejšie, ale naháňať kilometre a uštvať sa do úmoru rozhodne nie je našou prioritou. My si radšej vychutnávame krajinu, jej atmosféru, výhľady a všetko, čo k putovaniu prírodou patrí. To je pre nás to pravé orechové!

Prvý deň – lúky, výhľady a dedinský pokoj

Našu púť začíname za obcou Široké a hneď od úvodu sa do toho poriadne opierame. Lúkami stúpame juhovýchodným smerom na najvyšší bod pohoria – Za horou (717 m n. m.). Žiadny majestátny horský štít, ale príjemný lúčny kopec, ktorý nám za odmenu ponúka nádherné výhľady na šarišskú krajinu a okolité pohoria.

Práve otvorené priestranstvá, rozľahlé lúky a zvlnená krajina budú našimi vernými spoločníkmi počas celého prechodu. Počasie nám dopraje výbornú viditeľnosť, a tak máme možnosť obdivovať neobyčajne ďaleké panorámy. Človek by sa najradšej zastavoval na každom kopčeku. Lenže kilometre čakajú a cesta pokračuje.

Obce, cez ktoré prechádzame, ležia prevažne v dolinách, a tak má naša trasa profil pripomínajúci poriadnu hojdačku. Raz hore, raz dolu – a tak stále dookola. Nohy síce dostávajú zabrať, ale výhľady nám to bohato vynahrádzajú.

Hrabkov a následne Žipov nás vítajú typickou dedinskou atmosférou. Akoby sa tu čas na chvíľu zastavil. Všade pokoj a ticho, ktoré občas naruší iba kikiríkanie kohútov alebo brechot psov. Tí si našu prítomnosť všimli okamžite a dali nám jasne najavo, že v dedine nie sme celkom domáci. My však pokračujeme ďalej a po príjemnom dni nachádzame v Žipove miesto na oddych a nocľah.

Druhý deň – cez doliny až do Kysaku

Ráno opúšťame Žipov a pokračujeme cez Kvačany a Radatice. Aj tu nás sprevádza pokojná atmosféra vidieka, roztrúsené domy, lúky a krajina, ktorá si žije vlastným tempom.

Po prebrodení Veľkej Svinky si doprajeme zaslúženú prestávku. Batohy ukrývajú vlastné zásoby, a tak prichádza na rad malé občerstvenie. Veď turistika nie je iba o kilometroch a prevýšeniach, ale aj o chvíľach, keď si človek sadne, vytiahne niečo dobré a jednoducho si užíva prítomný okamih.

Počasie nám stále praje, preto nezaháľame a pokračujeme ďalej. Postupne prichádzame do Obišoviec a odtiaľ už máme na dosah konečný cieľ – Kysak, kde sa náš dvojdňový prechod Šarišskou vrchovinou končí.

Zaujímavým poznatkom počas putovania sú pomerne krátke vzdialenosti medzi jednotlivými obcami, keď sa človek vyberie priamo cez lesy, polia a lúky. Oproti asfaltovým cestám, ktoré často vedú poriadnou obchádzkou, dokážeme takto výrazne skrátiť cestu. Niekedy sa naozaj oplatí zísť z asfaltu a vydať sa vlastnou turistickou stopou.

Záverečné hodnotenie

Šarišská vrchovina nemá ucelený hrebeň ani súvislú turistickú značku, ktorá by viedla naprieč celým pohorím. Preto sme sa pri našom prechode museli spoľahnúť najmä na lesné, poľné a lúčne cesty. V niektorých katastrálnych územiach nám pomohlo miestne značenie, s oficiálnymi turistickými značkami sme sa stretávali len sporadicky.

Je to trochu škoda. Pohorie totiž ponúka všetko, čo môže turistu potešiť – nenáročný, no pestrý terén, striedanie lesov, polí a rozľahlých lúk, prírodné zákutia a predovšetkým nádherné, miestami až prekvapivo ďaleké výhľady.

Šarišská vrchovina možno nepatrí medzi najznámejšie turistické destinácie, ale rozhodne má čo ponúknuť. A keď sa k tomu pridá príjemné počasie, dobrá partia a chuť objavovať, vznikne z toho krásny turistický víkend.

Opäť sme sa presvedčili, že za peknými zážitkami netreba cestovať stovky kilometrov. Niekedy ich máme doslova za humnami. Stačí si obuť turistické topánky a vyraziť!

Trasa:

Obec Široké – Za horou – Vrch – obec Hrabkov – Bubon – obec Žipov – Kvačany, rázcestie – Kopce – Zadný dol – Rešetka – obec Radatice – Ščerbová hora – obec Obišovce – Kysak, železničná stanica.

Dĺžka trasy: 44,40 km
Prevýšenie: + 1 139 m / − 1 434 m

M. Grešák – vedúci sekcie VhT