Pohorie Branisko ľudia väčšinou vnímajú ako prirodzenú hranicu medzi regiónmi Spiš a Šariš. Preto vrcholové partie hrebeňa umožňujú výhľady do oboch týchto regiónov. Naším cieľom bol druhý najvyšší vrchol tohto pohoria a urobili sme dobre, pretože najvyšší vrchol Smrekovica bol zahalený v hmle ale jeho sused sa tomu akosi zázrakom vyhol.

Trasu sme začali v obci Šindliar a pomerne zdĺhavým stúpaním po žltej značke sme naberali výšku a smerovali sme na hrebeň pohoria. Asi po štyroch kilometroch tejto cesty sa nachádza historický zaujímavé miesto o ktorom sa veľmi málo vie. Na pravo od chodníka je nenápadná smerovka, ktorá nás zavedie málo vyšliapaným chodníkom k skalnému zoskupeniu. Nachádza sa tu skalné okno a v jednom zo skalných previsov je do skaly vytesaný latinský nápis „MEMENTO ME DOMINE“ a k tomu letopočet 1759. Po zamyslení sa prečo a z akého dôvodu je to tu pokračujeme ďalej tak ako sme si naplánovali. Neomylným chodníkom prichádzame na vrchol Patrie kde sa nachádza prístrešok a smerovník s vrcholovou knihou. Výhľady boli trošku obmedzené počasím a tak pokračujeme žltou značkou až na lúky nad obcou Široké a popod les sa okruhom vraciame znovu do obce Šindliar.

Trasa : Šindliar Grond – Beňov hrb – Skalné okno – Sedlo Smrekovica – Rozsochy – Patria – Kolbašská dolina – Kanné – Šindliar Grond. Dĺžka trasy 16,80 km, prevýšenie stúpaním 930 m, prevýšenie klesaním 897 m.