Tento ročník sa konal v známom lyžiarskom stredisku na Donovaloch. ( Pozn. Donovaly je horská  obec  v nadmorskej výške 960 m/n.m., leží na rozhraní pohorí Veľká Fatra a Starohorské vrchy ).

Všetci sme sa tešili, že si konečne pobežkujeme tak ako sa patrí. Lenže človek mieni a príroda mení. Príchod v piatok nás znova nemilo prekvapil. Snehu bolo akurát aj to v obmedzenom množstve  iba na zjazdovkách. Všetky bežecké trasy boli zrušené a nahradené pešou turistikou. Zraz sa od začiatku akosi nedaril. Oneskorené ubytovanie a k tomu nezvyčajné vydávanie stravy narušili celý harmonogram podujatia aj do ďalších dní.

Zahájenie a ukončenie zrazu aj absencia sprievodného programu bolo málo dôstojné takémuto významnému podujatiu. Kto tento región veľmi nepozná tak má tu čo obdivovať a navštíviť. Chladné sobotné ráno nás privítalo krásnym slnečným počasím a tak nám už nič nebránilo vybrať sa na túru k Národnej kultúrnej pamiatke, do obce Kalište. Počas vojny vypálená obec, v ktorej život už nebol obnovený. Partizánska republika mala centrum práve tu. Trasa z Donoval je príjemná a nenáročná. Prechádza cez miestnu časť Bully. Je to naozaj malebná horská osada zo zachovalou drevenicovou výstavbou. Pokračujeme lesmi a otvorenými lúkami až k cieľu našej prvej turistickej trasy. Kalište sa nachádza v krásnom prírodnom prostredí vo výške 924 m/n.m. Sú tu pozostatky domov a expozícia múzea SNP je v dvoch domčekoch. Celým areálom vedie náučný chodník s informačnými tabuľami. Po občerstvení a odpočinku sa vraciame späť, ale naša cesta ešte vedie cez rozložité luky k útulni „ Na kráme “. Krásne miesto na odpočinok a relax s možnosťou občerstviť sa v bufete chaty. Príroda je tu nádherná a výhľady smerujú hlavne na hrebeň Veľkej Fatry. Pohodlným tempom sa vraciame na ubytovňu a tak ukončíme túto príjemnú pešiu turistiku. Večer si program viac-menej každá skupina turistov organizovala sama. Nedeľné ráno už také idylické nebolo. Počas noci nasnežilo asi 2-3 cm nového snehu, ale spôsobilo to skôr problém. Chôdza po snehu pod ktorým sa skrýva ľad je nebezpečná a je potrebná veľká opatrnosť. Zamračené  počasie s mrholením a občasným vetrom nás sprevádzalo na druhej trase z Donoval cez Kozí chrbát do kúpeľov Korytnica. Trasa nie je náročná a prichádzame k ďalšej útulni pod Kečkou. Príjemné prostredie na odpočinok a občerstvenie. Ale Chodník na Kečku 1225 m/n.m. je zľadovatelý a preto aj nebezpečný. Vrchol obchádzame  po ľavej strane vyšľapaným chodníkom, a pripájame sa znova na pôvodnú trasu. Pokračujeme otvorenými lúkami a pred nami sa vypína Kozí chrbát 1330 m/n.m. Aj tento kopec obchádzame traverzom z tých istých príčin ako ten prvý. Odteraz trasa vedie už iba lesom a ten nás chráni pred vetrom. Dlhý zostup nás privedie do niekdajších kúpeľov v Korytnici. Korytnica sa nachádza pod západnými svahmi Prašivej v hlbokej doline obkolesenej lesmi vo výške 850 m/n.m. To čo sme videli je na zaplakanie. Kúpele aj celý areál je v dezolátnom stave. Smutné, že to môže dospieť až do takéhoto stavu. Ochutnali sme minerálnu vodu z ešte pár funkčných prameňov – voda je vynikajúca. A to bol aj koniec dnešnej túry a tak isto asi aj týchto kúpeľov. Škoda. Trošku uzimený sme sa autom dopravili späť na Donovaly. Niektorý sa rozhodli ísť si zalyžovať, ale nakoniec z lyžovačky nebolo nič pre nevhodné podmienky na svahu.

Dvaja turisti si vybrali poznávací zájazd do obce Špania dolina. Obec a jej scenéria je ozaj očarujúca tvorí ju súbor baníckych domov postavených z dreva a kameňa. Nádherná dominanta obce rímskokatolícky kostol z roku 1254 bol otvorený a počas omše v ňom spievala prešovská chorálová skupina. Historická škola prof. Jozefa Mistríka bola tiež otvorená a mali sme tam jednu školskú hodinu s miestnym učiteľom. Nachádza sa v historickej budove, tzv. Lavondórium, ktorá bola postavená v roku 1650. Nájdete ju priamo na námestí v Španej Doline – na Placi 127. V minulosti sa v budove nachádzala manufaktúra na zrýchlenú výrobu zelenej farby. Barokoví maliari, medzi nimi aj Sandro Botticelli, používali vo svojich maľbách kvalitnú, ale veľmi drahú zelenú farbu, pochádzajúcu práve z medených baní v Španej Doline. Baníci ju získavali prirodzeným usadzovaním zelenej cementovej vody, vytekajúcej zo starej štôlne na Pieskoch.

Pozitívum zrazu je a sú stretnutia turistov z rôznych klubov, ktorý sa po mnohé roky stretávajú a vybudovali si navzájom priateľské vzťahy a tak o večernú zábavu nebola núdza. V pondelok deň odchodu sme sa rozhodli ešte navštíviť známu banícku  a pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry v obci Špania dolina, no všetko už bolo zatvorené.

Tak a to bol posledný postreh z nášho zimného zrazu a zostávala nám už len cesta domov k svojím blízkym. (Pozn. predsa sa len jedná udalosť udiala, ktorá potešila turistov a bol to p. Krno ktorý  svojím výkladom sprevádzal premietané fotografie o svojej ceste cez Karpatský oblúk, ktorý sa konal v roku 1984 a po 40-tich rokoch to znova zopakoval. Trasa viedla cez štyri krajiny s dĺžkou okolo 2500 km. Okrem toho prezentoval aj knihy, ktoré vydal z rôznych iných expedicií.)

Trasa prvý deň : Donovaly – Osada Bully – Pri javore – Kalište –  Na kráme – Osada Bully – Donovaly. Dľžka trasy 15 km, stúpanie a klesanie 489 m.

Trasa druhý deň : Donovaly – Vrchlúka – Útulňa pod Kečkou – Sedlo Hadľanka – Hiadelské sedlo – Sedlo pod Babou – Korytnica, kúpele. Dĺžka trasy 15,90 km,  stúpanie 510 m, klesanie 682 m. Počet účastníkov zrazu okolo 600 z toho 17-násť z KST Slovan Sabinov.